Upíri a všetko o nich
Vznik upíra
V pôvodnej mytológii Slovanov, ale tiež Germánov sa upírom stával človek zosnulý nečistým spôsobom, (samovrah, popravený zločinec), alebo vôbec osoba nejako sa vylučujúca zo spoločnosti ľudí, alebo skonavší nevhodnou smrťou (čarodejník používajúci čiernu mágiu, alebo obeť čarodejníka). V časoch po prijatí kresťanstva (keď sa navyše telá mŕtvych prestali spaľovať, alebo pochovávať stáročiami overenými spôsobmi) sa tiež začalo veriť, že sa upírom môže stať osoba pochovaná bez obradov (napr. nepokrstené dieťa), ak boli obrady vykonané zle, alebo osoba narodená v určitú dobu (napr. na Vianoce). Podľa srbských tradícií sa upírom mohol stať aj živý človek s vrodenými predpokladmi.
Vzhľad upíra
Upír mal podobu človeka bez kostí alebo aj bez nosa, mohol mať červené oči alebo kovové zuby. Prípadne bolo jeho telo pokryté srsťou (ako u vlkolaka). U východných Slovanov mohol mať zmijí jazyk, mohol byť slepý alebo hluchý. U Bulhara naberal niekedy aj zvieraciu podobu: rysa, vlka, myši, zmije, kozy alebo bieleho koňa. Ak sa stala upírom žena, vynikala nad iné svojou neobyčajnou krásou a výnimočnosťou. Jej tvár bola mŕtvolne bledá, vlasy boli čierne ako havranie krídla, pery červené ako krv a pri pohľade do jej tmavých (alebo červených) očí sme mohli vidieť bábiku. Pre okolitý ľud, bol neodhalený upír postavou záhadnou, ale vďaka svojej charizme a atraktivite veľmi vyhľadávanou osobou. Povestné sú upírove silné sexuálne očakávania, ktoré napĺňali so smrteľnými ľuďmi. (pozri Inkubus a Sukuba)
Vlastnosti upíra
Upíri sa vo svojich možnostiach silne líšili. Ich pôsobnosť mohla byť obmedzená len na dobu nočnú, kedy strašili svojich blízkych, škodili domácim zvieratám (pili krv). Ráno znovu odchádzali do hrobov, pretože keby ich zasiahol slnečný lúč, rozprskli by sa a zostala by po nich len krvavá škvrna. Ako prvý príchod upíra do dediny cítili psi (začali štekať) a dobytok, ktorý sa začal plašiť. Na druhú stranu v slovanskej mytológii mohol upír uzatvoriť manželstvo s človekom a dokonca mať aj deti.
Životnosť upíra je - nesmrteľnosť. Mohol zhorieť, ale akonáhle sa napil krvi tak mu bolo lepšie. Potrebuje ľudskú krv, nie krv zvierat. Síce sa ňou mohol kŕmiť, ale oslabovalo ho to. V niektorých oblastiach sa upíri neobmedzovali vo svojej pôsobnosti len na nočnú dobu. Verilo sa, že žijú medzi normálnymi ľuďmi (najčastejšie ako obchodníci alebo mäsiari) a do hrobu sa musia uložiť len v určitý deň v roku.
Niekde sa verilo, že vplyvom upírov prichádza hlad, zlé počasie, mor.
Archeologické doklady viery v upírov
Viera v upírov, tak ako je doložená z písomných prameňov a etnografických pozorovaní, sa osobitným spôsobom prejavuje aj v archeologických nálezoch. Ako obrana proti upírom existovalo veľké množstvo metód, niektoré z nich sú archeologicky doložené. Väčšina z nich mala mŕtvemu fyzicky zabrániť, aby opustil hrob:
- Mŕtvy bol prebodnutý kolom
- Telo mŕtveho bolo dodatočne vyhrabané a spálené
- Mŕtvola sa zabalila do rybárskej siete
- Mŕtvy bol obrátený na brucho alebo ležal vo ohnutej polohe
- Mŕtvy bol zavalený kameňmi
- Mŕtvemu boli zapchaté ústa napr. kameňom, železom, hlinou
- Telo mŕtveho bolo násilne porušené (odseknutá hlava a pod.)
- Odseknutá hlava mŕtveho bola uložená do zvláštneho hrobu
- Do hrobu sa strieľali šípy
- Na hroboch alebo priamo v nich boli zapaľované ohne
- Mŕtvemu bol sypaný do úst mak
Niektoré z týchto protiupírskych opatrení boli dokázané napr. na ranom stredovekom pohrebisku v Lahoviciach pri Bratislave, skúmanom v rokoch 1955-1960 archeologičkou Krumphanzlovou. Niekedy je však ťažké od seba odlíšiť protiupírske opatrenia a napr. obzvlášť krutý spôsob popravy alebo posmrtného trestu (o dôsledkoch činnosti vykrádačov hrobov nehovoriac). Každý takýto nález je preto potrebné správe posúdiť so zreteľom na dobové a miestne zvyky (či už pohrebné alebo hrdelno-právne).
Upíri v histórii
Jeden z najstarších písomných opisov činnosti upíra podáva islandská sága o Erikovi Červenom z 13. storočia, zachycujúcu históriu osídľovania grónska Vikingami (okolo roku 1000). Príbeh epizódy, ktorá sa odohráva počas severskej zimy, rozpráva, ako po náhlej smrti jedného neobľúbeného muža začnú podivne umierať aj ďalší členovia jeho komunity (vrátane Erikoveho syna Thorsteina, ktorý osadenstvo odľahlej usadlosti viedol). Niektorí z mŕtvych (aj už pochovaných) potom sa potom znovu objavujú a snažia sa stretnúť so svojimi blízkymi, čím im spôsobujú smrť. Problémy s (ne)mŕtvymi sa vyrieši až exhumáciou tiel zomrelých a ich opätovným uložením v blízkosti kostola, za sprievodu kresťanských rituálov - s výnimkou tela prvého zosnulého, ktorý je ako upír spálený.
Ďalšie zmienky o upíroch (respektíve o pohanských zvykoch) prinášajú staroruské kresťanské spisy z 11. až 13. storočia.
Najznámejší upír Drakula súvisí so skutočnou historickou osobnosťou krutého kniežaťa Vlada len voľne. Zo skutočných legiend majú k vampírizmu bližšie tie o nemenej známej slovenskej grófke Alžbete Báthoryovej (1560 - 1614) alias Čachtická pani, dokonca je možné, že práve ona inšpirovala Stokerovho Draculu.
V roku 1725 v Rakúsko-Uhorsku zomrel Peter Plogojowitz. Nasledovala séria náhlych úmrtí, ktorá viedla k podozreniu z vampirizmus. Peter bol exhumovaný, prešetrený, zistilo sa, že má príznaky vampirizmu a potom mu bolo prebodnuté srdce kolom a bol spálený. Prípad bol pomerne dobre zdokumentovaný, správa o ňom bola prekladaná a distribuovaná s následnými ďalšími prípadmi. Hystériu ukončila Mária Terézia, keď nechala svojho osobného lekára prípady vyšetriť a po jeho závere že upíri neexistujú vydala zákon zakazujúci otváranie hrobov a zhanobovanie tiel.
Upír v súčasnej kultúre
Medzi upírmi v rôznych dielach existujú značné rozdiely.
Najčastejšie sa jedná o nemŕtvych, teda nejakým spôsobom oživené ľudské telá. V romantickej literatúre a vo filme sa upírom stane človek len tým, že ho uhryzne iný upír. Premena potom trvá rôzne dlhú dobu. Je len málo podarených premien, pretože mnohí upíri nedokáže prestať cicať a obeť proste zabije. Mnoho upírov nechce premieňať ľudí, ak to nie je nevyhnutne nutné, nechcú im brať ich dušu. V novších dielach môže ale ísť aj o druh démonov (napríklad u Sapkowského), prípadne polodémonov. V niektorých novších dielach sú upíri vlastne len iným živočíšnym druhom, prípadne je ich upírstvo vírusového pôvodu. Príkladom môže byť americká filmová séria Blade alebo ruská sága Nočná hliadka (Sergej Lukjanenko), alebo sú to len prekliati ľudia.
Typickým znakom upírov je pitie alebo sanie krvi pomocou predĺžených očných zubov, ktoré môžu byť duté, potom nimi priamo sajú krv, alebo nimi len prehryznú tepny a krv olizujú. Najčastejšie sa tým živia, a to buď vo fyzickom zmysle (teda využívajú chemické látky v krvi, takí upíri sa môžu živiť aj krvnými konzervami), alebo v zmysle metafyzickom (ide vlastne o vysávanie životnej sily). Niekedy je potrebné aby sa jednalo o krv ľudskú alebo je ľudská krv z nejakého dôvodu lepšia, inokedy je to jedno. Niektorí upíri prijímajú aj ľudskú potravu, alebo ju dokonca ju prijímať musia, rovnako ako ľudia.
Prevažná väčšina upírov je nesmrteľná alebo dlhoveká. Keď nestarnú vôbec, tak ich fyzická podoba ustrnula vo veku v ktorom boli iniciovaní, alebo na prahu dospelosti. Ak starnú, tak niekoľkokrát pomalšie ako človek (Napríklad v knihách od Darren Shan starnú upíri desaťkrát a poloupíri päťkrát pomalšie ako ľudia.)
Ak sa pohybujú v normálnej ľudskej spoločnosti, skrývajú sa a raz za čas sa sťahujú, aby svojou nemennou podobou a zvykmi (spanie vo dne) nevzbudil pozornosť. Ak pri kŕmení zabíjajú, nemávajú pevný domov. Často sú takmer všetci upíri kočovný samotári, ale existuje jedno alebo viac miest, kde žijú pohromade, prípadne sa raz za niekoľko rokov stretávajú.
Ďalšia častá vlastnosť upírov je, že sa neodráža v zrkadle. To môže mať súvislosť s tým, že predtým mala väčšina zrkadiel reflexnej vrstvy na báze striebra (tzv. Benátske zrkadlá). Moderné zrkadlá majú vrstvu z hliníka alebo niklu. Okrem bežných zrkadiel nebolo upíra vidieť v objektíve kamery vo filme Dracula 2000- možno že jej objektív nejaké zrkadlo obsahoval. Tiež sa nedajú vyfotografovať (na celuloidovom filme je roztok halogénidu striebra, ale skoro žiadny autor to nespomína). V knihách Darren Shan je to vysvetlené jednoducho tak, že sa atómy ich tiel pohybujú inak ako u tela ľudského. Iné vysvetlenie hovorí, že upíri vlastne pochádzajú z paralelného sveta nachádzajúceho sa za zrkadlami, a keď sú tu, tak za zrkadlami logicky chýba. Ďalšie vysvetlenie je založené na metafyzičnosti upírov. To, že vidíme upíra, je potom spôsobené nie tým, že by sme ho skutočne videli, pretože upíri nemajú fyzické telo, ale tým, že upír nám vstúpil do mysle a spôsobil, že my sami si jeho obraz premietame. Skutočné veci (svetlo, steny) ním potom prechádzajú, alebo on nimi.
Medzi ich ďalšie vlastnosti patrí zvýšená sila a zlepšené zmysly, predovšetkým schopnosť vidieť v noci. Niekedy upíri lietajú, a to buď levitáciou, alebo v podobe netopiera. Drakula chodil alebo liezol po stenách hlavou nadol alebo priamo po strope. Okrem spomínaného netopiera sa podľa niektorých autorov môžu meniť na hmlu, vlka, hromadu potkanov alebo červov. Upíri majú často hypnotické, telepatické, telekinetické alebo jednoducho magické schopnosti. Môžu ľuďom vstúpiť do snov. Tiež dokážu prechádzať stenami, cestovať priestorom i časom.
Klasickí upír spí cez deň v rakve (niektorí dávajú prednosť výrazu sarkofág). Stokerov Drakula mal v prepravkách (neboli to rakvy) hlinu zo svojej krajiny, a ak by v nich nespal, zomrel by. Výraz "spánok" však väčšinou nie je úplne na mieste, pretože upírom sa nezdajú sny, a keď spia, tak sú úplne mŕtvi. Prebudenie potom býva pomalé, ťažké, a niekedy aj bolestivé. Niektorí upíri však nespia nikdy.
Pitím krvi sa upíri (predovšetkým tí nemŕtvi) rozmnožujú. Podľa rôznych prameňov sa človek zmení na upíra, keď je upír úplne vysaný, keď naopak nie je, alebo keď sám pije krv upíra. V niektorých dielach sa ale upíri rozmnožujú aj bežným pohlavným kopírovaním, a to medzi sebou alebo s ľuďmi - obe varianty sa nevylučujú.
Nový upír je učeník, a ten kto ho zasvätil krvou je jeho majster. Ich vzťah je veľmi obľúbené tému, najmä ak bol upír zasvätený nedobrovoľne. Mnoho takýchto upírov spočiatku odmieta piť ľudskú krv a radšej chcú zomrieť.
Potomok človeka a upíra, nazývaný dhampír, môže mať rôzne kombinácie upírskych schopností a slabostí. Často je napríklad odolný voči slnečnému svetlu (vo svetoch, kde čistej upírov svetlo zabíja) - pre túto vlastnosť sú upíri nazývaní "Denný tvor" (po anglicky Daywalker). Dhampíri sa často stávajú ideálnym typom zabijakov upírov. Medzi bytosťami napoly ľudskej a napoly upír patrí tiež Blade, ktorý svoje schopnosti získal keď jeho matku uhryzol upír krátko pred pôrodom, čím u neho došlo k čiastočnej premene.
Najstarším upírom býva v niektorých dieloch Dracula, inokedy existujú upíri oveľa dlhšie - za najstaršieho potom býva označená Adamova prvá žena Lilit (áno, pred Evou) alebo Kain. Samozrejme, nie vždy je vôbec najstaršie upír známy alebo vymenovaný.
Zatiaľ čo niektoré zdroje miešajú upírov a lykantropov dohromady (ako Stokerov Dracula) alebo považujú lykantropov za upíriu podmnožinu, podľa iných (napr.Underworld: Boj v podsvetí) spolu vedú vojnu.